Z množstva kvalitných námetov sme spolu s lektormi a lektorkou vybrali finálnych deväť. Autori a autorky v nich veľmi citlivo reagujú nielen na aktuálne problémy ako je napríklad otázka migrácie, ekologický vplyv rýchlej módy či fenomén umelej inteligencie pri tvorbe umeleckých diel. Zároveň si vyberajú osobné témy, na ktoré nazerajú s prekvapivou úprimnosťou a ľudskosťou, ako napríklad hľadanie identity a domova v období dospievania.
Dorota Suránová: Ticho
„Od malička sme vystavovaní hluku, hlavne tomu, na ktorý nemáme dosah. Či už v podobe stavebnej vŕtačky, alebo generických piesní v nákupných centrách. Postupne si začíname odvykať od ticha a hluku sa vystavujeme aj dobrovoľne. (…) Paradoxne však túžime aj po stíchnutí; čoraz častejšie sa sťahujeme z veľkomiest do okolitých dedín, snažíme sa meditovať podľa videotutoriálov.“
Andrej Purkart: Projekt G. M.
„Rád by som prostredníctvom filmu ukázal, že nástroje umelej inteligencie sa dajú použiť ako pomôcky pri tvorbe legitímneho umeleckého diela. Zároveň chcem preskúmať aj druhú stranu mince, t. j. ľahkosť, s akou sa môže nepravdivá informácia rozšíriť a nadobudnúť vlastný život. Osobne považujem túto dvojakosť za jeden z najfascinujúcejších a najzložitejších fenoménov súčasnosti. Napĺňa ma zároveň nadšením i obavou, ale predovšetkým nesmiernou zvedavosťou a očakávaním nových posunov v neprebádanej oblasti.“
Erika Hajzoková: Aj sochy žijú
„Počas prechádzky k sochám s mojimi protagonistami by som chcela docieliť, aby sa nám, všetkým, ktorí sa vôkol sôch v tej chvíli nachádzame, podarilo vnímať ich inak. V prítomnom momente, tak, ako sú zhmotnené v priestore. (…) Môj dokument sa prostredníctvom filmového média bude snažiť priblížiť skoro zabudnutým sochám a hovoriť tak o dôležitosti dotyku, tvorby, vnímania prítomného momentu a nezabúdania.“
Hana Hulíková: Domov
„Posledný rok som opustila svoj domov a pripojila som sa do komunitného bývania zastrešovaného mojou školou. Spolu s ostatnými 15 členmi sa delíme o jeden obytný priestor s víziou vybudovania nového typu spolunažívania. Preto otázky, kam patrím a čo domov vôbec znamená, pre mňa nikdy neboli viac aktuálne.“
Jana Sabová: Tieň nad Atacamou
„Cestou do vnútrozemia Atacamy sa krajina začína meniť. Panorámu s vrcholmi Ánd náhle vystriedajú kopce, ktoré nemajú s prírodou nič spoločné. Tieto kopce tvoria stovky ton nášho oblečenia. Oblečenia, ktoré sa nepredalo. Nenašlo si svojho majiteľa, a tak je odsúdené na pomalý rozklad na mieste, kam sa drvivá väčšina ľudí tohto sveta nepozrie. Odpratané z dohľadu, aby si nikto nekládol otázku, čo pre túto planétu znamená rýchla móda.“
Oliver Kertész: Oma
„Chcel by som vytvoriť krátky film zobrazujúci deň mojej starej mamy. (…) Takmer všetky jej dni plynú pomaly, u nej doma v Leviciach, osamote, v tichu. Často sa cíti osamelá. Kvôli boľavým nohám má ťažkosti so spaním. Vyrastala vo Veľkých Ludinciach a doma používali maďarčinu. Je bilingválna, ale aj napriek tomu má občas problém s porozumením slovenských výrazov.“
Ladislav Totkovič: Prstom po mape
„Baz je pôvodom Paštun. Paštuni sú etnikum, ktoré spolu s Tadžikmi tvorí najväčšie etnické zoskupenie v Afganistane. (…) Osudným sa mu stal hraničný priechod medzi Maďarskom a Slovenskom. Pokusy o prekročenie hranice boli dva. Jeden skončil deportáciou naspäť do Rumunska a druhý smeroval do slovenského väzenia. Túto možnosť si zvolil dobrovoľne, keď počas súdneho procesu prejavil záujem ostať žiť na slovenskom území. (…) Tam som ho spoznal ja a začal písať novú kapitolu jeho príbehu, v ktorej sa o Bazovom osude môže dozvedieť verejnosť.“
Eliška Pastieriková: Kolotoč popierania
„Len málokto si dokáže predstaviť, že na povrchu dokonalé rodinky môžu v sebe skrývať nepríjemné tajomstvá. Totiž my si to predstaviť ani nechceme. Je ľahšie mať pred sebou obraz milujúcich rodičov a šikovných detí, ako pomyslieť na to, že to celé môže byť iba klam. (…) Skôr ako informatívny dokument plný štatistík to bude dokumentácia mojej cesty. Cesty von zo spoluzávislosti.“
Maroš Ondrejka: Stráž prírody
„Film diváka zoznamuje s prácou a aktivitami študentov, ktorí budú po skončení štúdia riešiť otázku: Kam ďalej? Uvidíme tak, akým smerom sa vyvíja osobnosť mladých ochranárov v ich počiatkoch. Následne strávime chvíle v teréne pri akciách stráže prírody a zistíme, že vo finančne poddimenzovanej štátnej forme ochrany prírody zohrávajú významný aspekt mimovládne organizácie, ktoré značne pomáhajú tam, kde štát už nestíha.“
