10. marca sme uzavreli výzvu na prihlasovanie námetov do súťaže, z ktorej každoročne vzídu účastníci a účastníčky nášho vzdelávacieho programu. O finálnom výbere rozhodovala lektorská trojica Barbora Sliepková, Adam Hanuljak a Dominik Jursa spolu s koordinátorkou a koordinátorom projektu Deborou Pastirčákovou a Pavlom Smejkalom z Národného osvetového centra. Príležitosť na realizáciu filmov pod lektorským vedením napokon získa 10 rôznorodých projektov z celého Slovenska – zastúpené sú témy a príbehy z Gemera, Liptova, Prešova, Nitry, Topoľčian aj Bratislavy. Pestrá je aj žánrová škála – od portrétu, etnografického dokumentu cez angažované filmy až po intímne rodinné spovede. Spoznajte ich prostredníctvom krátkych úryvkov z víťazných textov.
Adriana Bondarová: Single v 40-ke za trest alebo za odmenu?
„Stretávam sa s mnohými ľuďmi, ženami a mužmi, ktorí sú single. Chcela by som im pomôcť nájsť životného partnera. Snažím sa spájať ľudí, no nedarí sa mi to. Nikto nechce dohadzovačku. Sú hrdí. (…) Filmom chcem pochopiť a prísť k záveru, či naozaj zmyslom života je mať partnera. Či nestačí mať len prácu, ktorá nás baví, zdravie, rodinu, priateľov. Musíme za každú cenu mať partnera/partnerku? Nestačí len byť? Musí tam byť tá naša chýbajúca polovička, aby sme boli šťastní a naplnení?“
Mária Farská: Neutíchajúca túžba tvoriť
„V období, keď je kultúra v štrajku, mnohí strácajú nádej na slobodnú tvorbu, náš piatkový program sú protesty, my stojíme na križovatke, či pokračovať v štúdiu umenia alebo sa vydať úplne inou cestou. Či má zmysel ostať v tejto krajine alebo utiecť čo najrýchlejšie preč. Vo všetkých týchto neistotách a otázkach, ktoré teraz riešime, u nás vyhráva túžba tvoriť. (…) Preto sme sa rozhodli založiť divadlo. (…) Je to pre nás veľká vec a ja cítim silnú túžbu tento náš neistý začiatok a rozbiehanie zdokumentovať.“
Ivan Ištvánffy: V slepých uličkách
„Na pohľad sú to úplne obyčajní ľudia. Tichá policajtka, charizmatický manažér, ukecaná študentka… Každý z nich má svoje povolanie a každodenný život. Až keď sa ocitnú na rovnakom mieste, pochopíme, čo majú spoločné: rozhodli sa venovať svoj voľný čas na pomoc tým, ktorí čelia vážnym zdravotným problémom a ktorí potrebujú podporu na svojej ceste. Dobrovoľníci z OZ Vŕby, známi aj ako sprevádzajúci, liečia samotu onkologických pacientov. Svojou prítomnosťou im pomáhajú nájsť pokoj, posilňujú ich v boji s chorobou a podporujú ich nádej na lepšie dni.“
Jakub Filip Jančula: Mladý pastier
„Liptov je moje najobľúbenejšie miesto na Slovensku. Už odmalička sme tam s rodinou chodili na celé leto. Keďže sme tam nemali wifi ani televíziu, skamarátili sme sa s miestnymi chlapcami, medzi ktorými bol aj Lukáš. (…) Prácu pastiera sa rozhodol vykonávať pred pár rokmi, aj keď je spojená so slabou výplatou. Napriek tomu ho táto práca napĺňa a chce v nej pokračovať. Jeho kamaráti študujú na vysokej škole alebo pracujú ako automechanici, elektrikári, a niektorí cestujú za prácou do zahraničia. (…) Dokument bude skúmať, ako sa tradičné pastierstvo mení pod vplyvom modernej technológie a spoločnosti. Pastier sa zamýšľa nad tým, ako technológie ovplyvňujú jeho život a ako sa vyrovnať s tým, že jeho práca sa čoraz viac spája s prírodou, ale menej s moderným svetom.“
Anna Kováčová: Občas trochu presvitám
„Každý rodič chce svoje deti ľúbiť rovnako, starať sa o ne rovnako a hlavne nerobiť rozdiely. No to sa niekedy nedá. Napríklad, keď jedno z detí má viacero zdravotných znevýhodnení a potrebuje viac pozornosti. Súrodenci, ktorí na tieto rozdiely doplatia, sa nazývajú sklenené deti. Toto meno si však nevyslúžili krehkosťou daného materiálu, ale jeho priehľadnosťou. Rodičom rozdiely nezazlievam, iba na ne poukazujem, a pokúsim sa o vykreslenie netradičného sesterského vzťahu. (…) Vo filme sa spolu budeme prostredníctvom rodinných archívov retrospektívne pozerať na svoje detstvo a prepisovať svoje spomienky.“

Viktor Lamprecht: 759
„Film sleduje každodenný život v ukrajinskom meste/vidieku počas leta, kde skupina dobrovoľníkov pomáha miestnym obyvateľom pri domácich prácach, varení a starostlivosti o deti. Bez hlavných postáv, len s vizuálnym rozprávaním a komentárom, dokument zachytáva kontrasty medzi krásou prostredia, chudobou, nádejou a výzvami. Divákovi ponúka pohľad na realitu bez politického podtónu, aby si mohol vytvoriť vlastný názor. (…) Film skúma hodnotu mieru a slobody, ktoré sú často považované za samozrejmosť. (…) Cieľom je zdôrazniť krehkosť života a význam solidarity.“
Samuel Sokol: V dialógu s časom
„Témou filmu by bol vzťah medzi hlavnou postavou snímky, slovenským maliarom Petrom Decheťom, a priestorom, v ktorom dlhodobo tvorí. Ide o kaštieľ v Tovarníkoch, s ktorým je tento umelec v osemročnom nepretržitom dialógu. (…) Peter vo svojej tvorbe dlhodobo reflektuje históriu tejto stavby a jej blízkeho okolia. K dispozícii má všetky zákutia kaštieľa – od nádvoria a veľkých presvetlených sál až po vlhké podzemné priestory. (…) Ako sa cíti človek ponechaný osamote v konfrontácii s tichom plynúcich rokov a ozvenou vlastných krokov? Zmiznú niekedy spomienky na veľké udalosti a malých ľudí alebo zostávajú niekde v priestore?“
Zuzana Števková: In situ
„Gemer je kraj zabudnutých lazov, starých domov a dedín, v ktorých sa zastavil čas. Chudoba tu pôsobila ako konzervant – mnohé stavby ostali v pôvodnom stave. Tento dokumentárny film bude cestou za ľudovou architektúrou Gemera, za stavebnými tradíciami a za ľuďmi, ktorí v týchto domoch žili a žijú. V úlohe sprievodkyne a výskumníčky budem ja – človek, ktorý sa ľudovej architektúre a remeslu venuje už takmer desať rokov. Momentálne tu v rámci doktorandského štúdia robím výskum historických drevených konštrukcií. Gemer je však pre mňa viac než len objekt výskumu, je to srdcová záležitosť, moje biele miesto na mapách.“

Ema Vicenová: Au hasard Klavír
„Hlavnou postavou môjho filmu by bol jeden konkrétny klavír z brnianskej Půjčovny klavírů, okolo ktorej som často kráčala, keď som žila v Brne. Premýšľala som, na aké príležitosti si ľudia požičiavajú klavír. Sú to oslavy, koncerty, pohreby alebo niečo úplne iné? Kto sú títo ľudia a akú hudbu na ňom hrajú? (…) Chcela by som sledovať príbehy troch či štyroch rôznych ľudí (alebo skupín), ktorí si tento klavír požičajú, a spoznať ich dôvody, pričom sa spolu s klavírom na chvíľu stanem súčasťou ich prežívania. Film by bol o spájaní rôznych osudov jedným nástrojom, ktorý putuje medzi ľuďmi a sprevádza ich pri dôležitých, ale aj každodenných okamihoch.“
Dorián Vrbovský: Prasa v žite
„Moja rodina má veľmi blízko k hazardným hrám v rôznych smeroch. Či už je to môj otec, ktorý vlastnil niekoľko herní v Prešove, alebo moja babka, ktorá robila skoro 30 rokov účtovníctvo pre niekoľko kasín. Taktiež môj strýko s tetou, ktorí 20 rokov pracovali ako krupieri v kasíne. Moje a bratove narodeninové oslavy sa už od malička takmer vždy konali v otcových herniach. (…) Jednoducho povedané, mám okolo seba veľa foriem hazardu. A dosť dlho som ho vnímal pozitívne, skôr ako formu zábavy alebo denného snívania. Lenže časom som si začal uvedomovať to všetko zlé, čo gamblerstvo prináša.“