Pomyselná mapa miest a ich príbehov sa opäť rozširuje. Krátke dokumenty z projektu My Street Films SK uvedie festival Jeden svet.

Zverejnené

Košice, Žilina, Topoľčany, Nitra, Komárno, Bratislava, ale aj ukrajinské obce v blízkosti frontovej línie. Autori a autorky ôsmich krátkych dokumentárnych filmov z aktuálneho ročníka vzdelávacieho projektu My Street Films SK svoje námety najčastejšie hľadali na miestach, ktoré dôverne poznajú. Niektorí za nimi však vycestovali ďaleko od domova. Tohtoročné filmy tematizujú dobrovoľnícku prácu, pohnuté osudy ľudí a miest na pozadí turbulentného 20. storočia, ale aj krehké rodinné a priateľské vzťahy. Žánrovo sa filmy pohybujú na spektre od publicistiky cez portréty a štúdie prostredia až po experimentálnejšie polohy dokumentárnej tvorby.

My Street Films SK sa každý rok začína otvorenou súťažou námetov, na ktorú nadväzuje séria víkendových workshopov pre vybraných záujemcov a záujemkyne o filmovú tvorbu bez predošlých skúseností s nakrúcaním. Pod lektorským vedením výrazných osobností domácej dokumentaristiky sa na nich postupne rodia autorské snímky, ktoré na jeseň v slávnostnej premiére uvádza prestížny medzinárodný festival Jeden svet. Súčasťou premiéry, ktorá sa tento rok uskutoční 26. októbra o 20:00 v bratislavskom Kine Lumière, je aj vyhlásenie ocenenia My Street Films SK Award za najlepší film ročníka.

Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum, spoluorganizátormi workshopov sú Pohronské osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, a Gemerské osvetové stredisko,  kultúrno-vzdelávacia inštitúcia Košického samosprávneho kraja. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

1235 Kopa dobra

Viktor Lamprecht

Za názvom Kopa dobra sa skrýva dobrovoľnícka skupina, ktorá obyvateľstvu ukrajinských miest a obcí v blízkosti frontovej línie prinášala spoločenský a kultúrny program a s ním momenty radosti a vzájomnosti. Film sleduje jej členov na ceste zjazvenou krajinou a zaznamenáva stretnutia s ľuďmi, ktorí z takých či onakých dôvodov nechceli alebo nemohli opustiť svoje domovy, keď sa nimi prehnali hrôzy vojny.

Občas trochu presvitám

Anna Kováčová

Film je akýmsi autorkiným hľadaním opätovnej blízkosti so svojou staršou sestrou. Je pretkaný spomienkami na spoločné detstvo, v ktorom silnú rolu zohrala sestrina choroba. Cez citlivo zachytené fotografické portréty a úprimnú reflexiu film odkrýva výnimočnosť sesterského vzťahu. 

Odkaz vody

Jakub Filip Jančula

Premeny bratislavského Námestia slobody, kedysi Gottwaldovho námestia, sú plné dejinných paradoxov. Ľubica Hovorková, vdova po sochárovi Jurajovi Hovorkovi, ktorý bol súčasťou autorského kolektívu stojaceho za ikonickou fontánou, zo spomienok a dobových výstrižkov rekonštruuje kľukatý príbeh tejto výnimočnej sochárskej realizácie.

„Rozchod či pauza?“ „Prosím?!“ „Pokračujeme!“

Mária Farská

Absolventský ročník konzervatória, záverečné predstavenie pred komisiou a dojatými rodičmi, prípitok, kvety. Hovorí sa, že každý koniec je začiatkom niečoho nového. A každý začiatok krokom do neznáma. Je založenie spoločného divadla len pokusom oddialiť moment, keď sa cesty skupiny stredoškolských priateľov nevyhnutne rozídu? Bezprostredný pohľad do divadelného zákulisia zachytáva nespútanú energiu, ale aj pochybnosti tvorivých ľudí na prahu dospelosti.

Taký bol život

Ján Makovník

Pani Vilma prežila niekoľko režimov, jej detstvo bolo tvrdo poznačené protižidovskými zákonmi, pre ktoré tragicky prišla o najdôležitejšieho človeka. Dnes o tom všetkom chce hovoriť, nechce, aby sa zabudlo. Autor filmu sprítomňuje jej príbeh cez svoju dcéru, ktorá sa vydáva po Vilminých stopách a prichádza na to, čo sa stane, keď si ľudia myslia, že sú viac ako ostatní.

V dialógu s časom

Samuel Sokol

Kým sa na jeho rekonštrukciu nájde investor, chátrajúci kaštieľ v Tovarníkoch neďaleko Topoľčian poskytuje tichý azyl jedinému človeku. V rozľahlých priestoroch vznikajú, schnú a na vystavenie čakajú veľkoformátové maľby a objekty umelca Petra Decheťa. Dielo a nezvyčajný ateliér, minulosť a prítomnosť akoby tu zrastali v jedno v plodnej symbióze.

Vŕby

Ivan Ištvánffy

Môže prítomnosť druhého zmeniť perspektívu? Ako to prežívajú ľudia s onkologickým ochorením v nemocnici? Film citlivo a s rešpektom nahliada do samoty pacientov a zároveň odkrýva nádej, ktorú prinášajú dobrovoľníci. Takmer bez slov, cez poetické zábery temného lesa, sterilného nemocničného prostredia a anonymných, no zároveň osobných ľudských detailov, prináša aspoň na chvíľu pocit úľavy.

Život ako javisko

Radka Bakajsová

Ako fotomodel, herec a vogue performer je Oliver neustále vystavený pohľadom. Je zvyknutý striedať roly ako kostýmy, meniť sa z éterickej bytosti na sebaistého zvodcu, z chlapca na muža. Pozorujúc jeho chameleónske premeny, film rozpráva o queer skúsenosti, ktorá je spojená s predstieraním a kľučkovaním medzi spoločenskými očakávaniami a svojím pravým ja.